Rožňava a okolie
Rožňava je mesto slávnych tradícií baníctva, školstva a remesiel, biskupské sídlo, administratívne a kultúrne centrum horného Gemera . Od roku 1775 je Rožňava rímsko - katolíckym biskupským sídlom a po stáročia domovom slovensky, maďarsky a predtým aj nemecky hovoriaceho obyvateľstva. Mesto bolo pomenované podľa mimoriadne výnosnej bane Rosnoubana. Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa mesto stalo centrom remeselnej výroby a školstva.Obdobie všestranného rozvoja mesta bolo ukončené náhlym úpadkom baníctva a náboženskými napokojmi v 16. stor. V roku 1776 sa Rožňava stala biskupským mestom.
Rožňava – Betliar (7 km). Obec Betliar bola pôvodne banícka. Dolovalo sa tu zlato, meď a železá ruda. Obec Betliar sa pýši nádherným zámkom, ktorého história siaha až do 16 storočia. V 18. storočí dal na jeho základoch Štefan Andrássy. Kaštieľ bol opevnený rohovými baštami. Potomkovia Štefana Andrássyho kaštieľ v rokoch 1792 – 1795 prestavali v klasicistickom štýle.
Pri kaštieli sa nachádza park vo veľkosti 70 ha, v ktorom sa nachádzajú vzácne exotické dreviny a kríky. V roku 1880 bol kaštieľ prestavaný na poľovnícky kaštieľ a šľachtické sídlo. V jeho priestoroch sa dnes nachádza múzeum historickej bytovej kultúry, nábytok z 15 – 17. stor., klasicistické a empírové zariadenie, zbierky obrazov, zbraní, poľovnícke trofeje ako aj exotické suveníry z celého sveta.
Rožňava – Krásna Hôrka (8 km). Hrad Krásna Hôrka sa týči nad obcou Krásnohosrské Podhradie. Hrad bol postavený na začiatku 14 storočia prestavaný na pevnosť v renesančnom štýle a neskôr na reprezentačné šľachtické sídlo. Do roku 1812 bol hrad obývaný. Posledný majiteľ hradu D. Andrássy ho premenil na rodové múzeum a od roku 1906bol sprístupnený verejnosti. Na okraji obce Krásnohosrské Podhradie dal jeden z posledných hradných pánov postaviť pre d. Andrássyho a jeho manželku Františku secesné mauzóleum.
Rožňava – Slovenský Kras (Gombasecká jaskyňa) (20 km). Gombasecká jaskyňa, bola objavená v roku 1951 rožňavskou skupinou jaskyniarov pod vedením V. Rozložníka. Verejnosti je z celkového úseku sprístupnených 285 m. Jaskyňa má stalaktitovú výzdobu, tenké, snehobiele až sklovité brčká kontrastujúce s hnedočerveným podkladom vápencových stien.
Rožňava –Dobšinská ľadová jaskyňa (42 km). Jaskyňa bola objavená 15.7.1870 banským inžinierom E. Ruffiniyim so spoločníkmi. Už rok po jej objavení bola sprístupnená verejnosti. V roku 1887 bola prvou jaskyňou v Európe s elektrickým osvetlením. Dĺžka jaskyne dosahuje 969,5 m. Celkový objem ľadu sa odhaduje na 110 000m3. Dobšinská ľadová jaskyňa bola zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
