Prešov - Opálové bane (30 km)
Medzi obcami Červenica a Zlatá baňa sa nachádzajú dnes už síce nefunkčné, ale verejnosti sprístupnené  unikátne opálové bane. Z týchto baní pochádza aj najväčší opál na svete, Harlekýn, ktorý je dnes uložený vo Viedni. Našli ho na konci 18. storočia a jeho rozmery sú úchvatné: 13 x 7 x 7 cm, má 2970 karátov. Jeden opál z prešovských baní má vo svojej korune aj Anglická kráľovná. Bane boli totiž po zatvorení v roku 1922 vyhlásené za najväčšie zimovisko netopierov na Slovensku, prespáva ich tu až 4000. Sieť chodieb je dlhá približne 22 km.  

Prešov - Jaskyňa Zlá diera  (30 km)
V okolí Prešova je táto jaskyňa jediná sprístupnená verejnosti. Traduje sa, že svoj názov dostala ešte v časoch, keď sa o nej nevedelo. V okolí boli pasienky a občas sa stalo, že keď sa zatúlalo niektoré zviera zo stáda, nešťastnou náhodou do nej spadlo. Preto toto miesto začali pastieri volať „Zla džura“. Nachádza sa asi 20 km od Prešova smerom na Poprad, pred tunelom Branisko je odbočka doprava. Dobrodružné na tomto výlete je to, že do jaskyne sa vchádza s prilbou na hlave a keďže nie je elektricky osvetlená, tak aj s jaskyniarskou karbidkou. Teplota v jaskyni je 7 stupňov.

Prešov - Petöfiho buk (7 km)
Lesopark Cemjata, vhodný na pokojné, nenáročné prechádzky v ktoromkoľvek čase a období. Na svojich túlačkách narazíte aj na Petöfiho buk, pod ktorým údajne slávny poet napísal niekoľko básní počas svojho pobytu v Prešove. V kôre buku je vyryté jeho meno.

Prešov - Oltár kameň (25 km)
Z lyžiarskej rekreačnej oblasti Drienica, asi 25 km od Prešova smerom na Starú Ľubovňu, ešte v Sabinove však treba odbočiť doprava, sa dá ďalej ísť na Lysú horu. Okrem výborných ľahkých prechádzok v lete až na Čergovský hrebeň a skvelých lyžovačiek na niekoľkých upravovaných svahoch či bežkárskych tratiach v zime, môžete prísť aj k Oltár kameňu. Malý kostolík na vrchole Lysej hory bol postavený na mieste, kde bývala jaskyňa. Počas nájazdov Turkov sa do nej chodievali schovať ľudia z celého okolia - z Prešova, Sabinova aj Bardejova. Dnes sa v kostolíku robievajú sväté omše, priamo uprostred krásnej prírody.

Prešov - Šarišský hrad (6 km)
Jeden z najväčších Slovenských hradov stojí na kopci nad mestečkom Veľký Šariš. Predpokladá sa, že hrad vznikol už v 12. storočí ako sídlo župana, správcu. Bol niekoľkokrát prebudovaný, z pôvodného dreveného opevnenia sa stal mohutný hrad po tatárskych vpádoch a jeho sila sa ešte znásobila v 17. storočí po tureckých nájazdoch. Vtedy sa z hradu stalo dokonalé vojenské sídlo so 14 baštami, do ktorého sa bez problémov zmestilo 200 vojakov. Často menil majiteľov, chvíľu patril aj bohatej rodine Rákocziovcov, no na konci 17. storočia ho poľský kráľ Ján Sobieski osadil a podpálil a odvtedy pustol. Aj dnes však jeho ruiny pôsobia majestátne a sú voľne prístupné verejnosti. Na hrad vedie asfaltová cesta nevhodná pre motorové vozidlo.

Prešov - Kapušiansky hrad (5 km)
Jasne viditeľný hrad z hlavného ťahu na Vranov a Bardejov, na kopci nad dedinou Kapušany. Pôvodne v 13. storočí slúžil ako obranné sídlo hraníc, no v 15. storočí bol využívaný aj na bývanie a tiež ako vojenská väznica. Neskôr sa o neho viedli boje, až ho dal veliteľ Rákocziho vojsk vyhodiť do povetria. Hoci ho pôvodní vlastníci dali opraviť, v 18. storočí bol na podnet snemu zbúraný a odvtedy chátra. Ruiny sú však celkom dobre zachované, vrátane nádvoria, brán a bašty. Na hrad vedie turistický chodník.

Prešov - Zbojnícky hrad (6 km)
Zbojnícky hrad je uvádzaný aj ako Soľný hrad alebo Soľnohrad. Nachádza sa nad obcou Ruská nová Ves. Hrad mal kedysi legendárnu povesť, bol postavený, aby ochraňoval soľné bane a zo všetkých troch prešovských hradov je najstarší. Pre jeho výhodnú strategickú polohu o neho neustále prebiehali bitky a boje. Nie je zďaleka tak zachovaný ako Šarišský či Kapušiansky hrad, ale patrí takisto medzi obľúbené výletné miesta, keďže po asi 30 minútovej prechádzke po turistickej ceste na vás čaká jedna z najkrajších vyhliadok v okolí. Treba byť však veľmi opatrný, keďže hrad bol postavený úplne na okraji kopca, ktorý sa prudko končí vo výške asi 200 metrov nad zemou. Strmú skalu neraz využívajú aj horolezci ako tréningovú stenu. Ako z jediného z neho vidieť aj ďalšie dva hrady.

Prešov - Sabinov (18 km)                                                                                                                                                          Prvá písomná zmienka o Sabinove ako o v tom čase už značne rozvinutej kráľovskej obci je z roku 1248. Jej obyvatelia sa zaoberali prevažne roľníctvom, až neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spolu s Prešovom a Veľkým Šarišom spišské práva - právo voliť richtára a farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodenie od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od toho dňa sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo rad ďalších privilégií. Rozvíjajú sa remeslá a dochádza k značnému rozkvetu obchodu. Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentopolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča. Obdobie 16.-18. storočia bolo v znamení rozkvetu, neskôr hospodárskeho úpadku mesta. V 19. storočí bol Sabinov malým provinčným mestom so slabo rozvinutou priemyselnou výrobou.

K významným pamätihodnostiam mesta patrí Sabinovská radnica, Evanjelická kostol, Rímsko-katolícky kostol, Grécko-katolícky kostol, Piaristické gymnázium - múzeum – knižnica.